Západná a východná okultistická literatúra
V západnej a východnej okultistickej literatúre existujú zmienky, nijak vzácne, o radení upírov, tj. "mŕtvych ktorý sajú krv živím". Tieto hystorky boli niekožkokrát shrnuté.
V období romantizmu vzniká o upíroch rozsiahla beletria. Z tejto literatúri vychádza imago upíra, bytosti bielej tváre a zapadlých očí, s vyčnievajúcimi špičiakmi a dlhými nechtami, vyliezajúci vnoci z hrobu a hžadajúci svoju obeť, obvikle spiacu, ktorej by sa zakusoml do hrdla a vysal z nej krv, s ktorou si udržuje svoju záhrobnú existenciu. Historky o upíroch boli obvikle situované do rumuskej Transylvánie, do Maďarska, Srbska a na Moravu, a to i autorov anglických, nemackých a francúzkych. Modelom terajších románových a fimových postáv upírov nieje klasický upír hrabě Dracula z rovnomenného Stokerovho románu, ale upír lord Ruthven z poviedky Upír W. Polidoriho, sekretára lorda Byrona, ktorý dkončil Byronom započatý rukopis a vydal túto poviedku r.1918 pod Byronovim menom (Stokerov Drakula vyšiel až v r.1897 a už predtým vyšiel román Upír z Varney od Th.Presta - 1847). V posledných rokoch sa však k problému upírstava obrátili aj psychatri, lebo boli objavené prípady hedonického sania krvy, konbinované v niekožkých prípadoch s nekrofilnou antropofagiou. Obzvlášť pozoruhodný bol prípad johna Haigha, londínskeho umelca, ktorý si najprv sal vlastnú krv, neskôr kseb edo atelieru lákal mužov aj ženy, ktorých vraždil aby im potom mohol z krčnej tepny logať teplú krv. Bol odsúdený a popravený v r.1949. V nedávnych rokoch boli v Nemecku dokonca uskutočnené i výskumy, ktoré priniesli zaujimavé výsledky: osoby zo znakmi upíra reagovali častejšie negatívne na dotyk krížom v tyle než osoby bez týchto znakov. V tejto dobe istý západonemecký kriminalista identifikoval niekožko hrobov, s ktorých vychádzali záhadné mžaskavé zvuky.. Ničmenej český lekár-spisovatež L.Souček(1982) síce pripúšťa, že viera v upírov je rozšírená i v Mexiku, Indii, Sírií a inde, ale jej pôvod je vraj nutné hžaďať v oblastiach, kade prechádzali kočovné kmene Mongolov, Avarov a Hunov; ich bojovníci pilo krv svojich koní - a odtiaž vznikla viera v upírov. Souček má i iný "vedecký" výklad upírstva, ktoré sa hromadne prejavilo r.1732 v srbskej Madvedii, kde boli exhumované mŕtvoli upírov, ktré - aj keď boli pochované roky - vypadali akoby boli pochované nedávno. Vysvetžuje to "prirodzenou mumifikaciou" danou zvláštnym zložením hliny hrobov, ale zabúda na fakt, že iné mŕtvoly, pochované v blýzkosti upírov a neskôr ako upíri, boi už poznačené rozkladom. Nález čerstvej krvy v telách exhumovaných upírov potom vysvetžuje výskytom hemoragickej purpury (ťažkej krvácanlivosti, ktorá sa vyznačuje tým, že sa ani po smrti krv nezráža). V uvedenom prípade sa jednalo o zomrelého hajduka Arnolda Paoleho, ktorí údajne ako upír zahubil behom troch týždňou štrnásť osôb, medzi nimi aj svoju manželku a svojich synov. Jeho mŕtvola javila po exhumácií upírsky vzhžad, rovnako ako mrtvoly jeho obetí. Exhumácia bola vykonaná za asistencie vojenského lekára a jej výsledky boli protokolované
Charakteristiský prípad upírstva publikoval J.F.Weitenkampf. V dedine Kisolovie v Maďarsku zomrel akýsy Peter Plogojovič a bol obvyklým spôsobom pochovaný. Po nikožkých dňoch náhle v dedine ochorelo nikožko osôb a v ôsmy deň po krátkej chorobe deveť osôb zomrelo. Všetky tieto osoby na smrtežnej postely vypovedali, že príčinou ich smrti je Plogojovič, lebo sa k nim v noci dostavil ako upír, položil sa na ne a z hrdla im sal krv. Bolo rozhodnuté otvoriť jeho hrob a mrtvolu spáliť. Predstavitelia obce sa v tejto záležitosti obrátili na cisárskeho miestodržiteža a miestneho farára, ktory im túto akciu povolil. Po otvorení Plugijovičovho hrobu bolo zistené, že jeho mŕtvola, aj keď ležala v hrobe už tri týždne, nejavila menšie známky rozkladu a jej ústa boli naplnené čerstvou krvou. Mŕtvola bola z hrobu vyňatá, jej srdce bolo prebyté špicatým kolom a potom bolo mŕtve telo spálené. Vyčíňanie tohoto upíra od tej doby skončilo.
O novovekom prípade upírstva referoval známi okultný spisovatež G.W.Surya, ktorý ho pozoroval spolu zo známim teozofom dr. F.Hartmannom. Prípad sa odohrával na zámku poblýž hermannstadtu v Nemecku. V jednom zo sálov visel obraz dámy v kožušinovom plášti a s vežkým klobúkom. Portrétovaná dáma sa vyznačovala zvláštnym výrazom očí. V zmienenom zámku sa odohrávla spiritistická seansa, na ktorej sa prejavil duch dámy zo zmieneného obrazu. Duch sa ponúkol jednému členovi krúžku, pánovi W., že ho tú noc navštivi a telesne sa mu zjaví. To sa potom o druhej hodine v noci aj skutočne stalo. zjavenie zotrvalo v prítomnosti pána W. asi dve hodiny a neskôr bolo pozorované i inými osobami. Potom bol zámok strážený súkromným detektívom, ktorý tohoto ducha síce nepozoroval, ale v jedno hlásení uviedol, že pred zámkom zbadal staromódne oblečeného kočiča zo záprahom dvoch koní. Tú itú noc potom pozoroval iný muž, ktorý sa neskoro vnoci vracal domov okolo miestneho cintorína, povos zo zlatými ozdobami, z ktorého vystupovali dve elegantne odeté dámy a stretli sa pred cintorínom s mužom, ktrý jednu z nich oslovil ako "Elgu". Niektorý členovia krúžku chceli potom obraz zničiť. Surya potom nad obrazom učinil znamenie pentagramu a o "Elge" potom už viac nebolo počuť. Ničmenej v miestnosti kde bol obraz "Elgy" umiestnený, s aďalej čas od času ozýval silný lomoz a akásy sila niuekedy branila otvoreniu jej dverí. Inokedy bol pozorovaný zjav, ktrorý s apohyboval k obrazu, v ktorom sa ako keby rozplynul. I ďalšiemu mužovi sa neskôr duch "Elgy" prejavil výraznou materializáciou. V prípade "Elgy" šlo pravdepodobne o arrivizmus (vysávanie životnej sily), v žiadnom prípade o upírstvo klasického typu.
Vedža upírstva(vampirizmu) zameraného na "sanie krvy z živých"- krv je zýskavaná ako prostriedok revitalizácie, umožňujúci ovšem upírom len akúsy strnulú záhrobnú existenciu (vegetovanie), existuje vampyrizmus ektoplazmatycký, zvaný tiež arrivizmus, spočívajúci vo "vysávaní životnej sily". Arrivisti sú živý žudia, ktorý vedome či nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tu môžu tieto osoby strácať v prítomnosti žudí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k samovožnej strate vitalnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach indukovala....
Náhledy fotografií ze složky Vampires 1